[ Pobierz całość w formacie PDF ]
.Pád múru a zrútenie komunizmu viedlo k vzniku viacerých nových európskychorganizácií, ako je napríklad Severoatlantická rada pre spoluprácu (NACC), Európskabanka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Severská rada.Zároveò sa rozaírili u~ existujúceorganizácie, predovaetkým Konferencia o bezpeènosti a spolupráci v Európe, terazpremenovaná na Organizáciu pre bezpeènos a spoluprácu v Európe, ktorá ihneï pri-jala za èlenov nielen nové atáty, ktoré vznikli na území Juhoslávie, ale i zakaukazskéa tie, eate menaie európske a stredoázijské atáty, ktoré sa osamostatnili zo sovietskehoimpéria.Rada Európy otvorila svoju bránu pre tie atáty východného bloku, ktoré spå-òajú jej demokratické vstupné podmienky.Pravidlá pre spoluna~ívanie v európskom dome sú dané u~ v zásadách prijatýchOrganizáciou pre bezpeènos a spoluprácu v Európe a jej mechanizmoch, ktoré vaakzlyhali pri svojej prvej skúake v bývalej Juhoslávii.Základ pre tento povestný domvaak jestvuje v podobe Európskej únie.Táto má pevnú bázu a solídny hospodárskyzáklad, ktorý je pre takú ve¾kú stavbu potrebný.V zjednotenom Nemecku jestvujenavyae nosný múr pre jej rozaírenie smerom na Východ. Európa a národy európsky národ alebo Európa národov? 31Kde sú hranice Európy?Znovu sa aktualizuje otázka o hraniciach pozemku pre európsky dom, teraz alekonkrétnejaie, ne~ keï sa Gorbaèov pokúaal hra úlohu architekta.Tak ako svojhoèasu Grécko, Portugalsko a `panielsko vidia teraz potenciálni nájomníci, ktorí klopúna jeho východnú bránu, èlenstvo v Európskej únii ako potvrdenie svojej demokratic-kosti a prísluanosti k Európe.Zároveò sa sna~ia urèova hranice Európy pod¾a vlastných predstáv a záujmov.Maïari, Rumuni, Èesi, Slováci, Poliaci a Balti nepova~ujú Rusov za prísluaníkov Eu-rópy.Pre Slovincov je hranicou Chorvátsko, zatia¾ èo Chorváti sa pova~ujú za samo-zrejmú súèas Európy, do ktorej vaak pod¾a nich nepatria Srbi.Títo zase chcú, spolus pravoslávnymi Bulharmi, aby hranica viedla tak, aby odde¾ovala kres anstvo od isla-mu.Turecko poukazuje na svoj sekularizovaný politický systém, ktorý pova~uje zadôkaz svojej európskosti.Pochybnosti o politickej prísluanosti Ruska k Európe sa stretávajú s pochopenímv airokých kruhoch Európskej únie.Ak patrí Rusko k Európe, preèo nie USA, Kana-da, Austrália a Nový Zéland? Ví azné myalienky v dneanej Európe sú predsa trhovéhospodárstvo a demokracia.Pri takejto definícii sú tie~ USA, Kanada, Austrália a NovýZéland európske mocnosti.Pád múru a rozpad Sovietskeho zväzu umiestnili Európu do akéhosi stroja èasu,ktorý ju nielen~e preniesol do obdobia pred rokom 1945, no eate ïalej cez rok 1918do nacionalistických prúdov 18.storoèia a v niektorých prípadoch, ako napr.v býva-lej Juhoslávii, pokraèoval a~ do stredoveku.Pred naaimi oèami sa zrazu opä vynárastará nábo~enská a kultúrna hranica.Východná a stredná Európa sú èoraz kontrast-nejaie voèi juhovýchodnej Európe, ktorej hranicu tvorí tá stará hranica medzi Hab-sburskou a Osmanskou ríaou, a medzi katolíckym a pravoslávnym kres anstvom.Táto kultúrna hranica sa datuje od èias rozdelenia Rímskej ríae v roku 395 nabyzantský Východný Rím a latinský Západný Rím, èo bolo zavàaené formálnym roz-delením cirkvi na pravoslávnu a katolícku v roku 1054.Keï Litovci ako poslednýeurópsky národ prijali kres anstvo v roku 1387, a to katolicizmus, a nie pravoslávie,upevnilo to nábo~enskú a kultúrnu hranicu, ktorá tak existuje a~ do doby modernej,a ktorá tie~ vo vojnách medzi Srbmi, Chorvátmi a moslimami v bývalej Juhosláviitvorila bojovú hranicu.Podobne ako bývalá Juhoslávia, i Rumunsko je rozdelené hranicou medzi kultú-rou latinskou a pravoslávnou, ktorá aj tu sleduje hranice etnické.Na západ od Karpát~ijú latinèinou ovplyvnené menainy - maïarská a nemecká - i keï sú znaène zdeci-mované a na ceste k zániku.Hranica medzi latinèinou a pravoslávím vedie i cez zá-padnú Ukrajinu, ktorá sa pova~uje za súèas Západu, vzh¾adom na to, ~e má na rozdielod Moskvy odliané historické skúsenosti, iné kontakty s európskou kultúrou, a pretopevnú vô¾u vráti sa do Európy.Niektorí pova~ujú túto hranicu medzi latinskou a pravoslávnou Európou za veènúa neprekonate¾nú, k èomu prispel i harvardský profesor Samuel Huntington so svo-jimi tézami o nastávajúcom boji medzi civilizáciami uverejnenými v roku 1993.Vojny v bývalej Juhoslávii síce viedli pozdå~ kultúrnej hranice medzi Východnýma Západným Rímom a dospeli a~ do boja medzi pravoslávím a katolicizmom, ako aj 32INGMAR KARLSSONmedzi nimi a islamom, ale v prvom rade sú dôsledkom srbského nacionalizmu kom-binovaného s pevným rozhodnutím ich komunistických vodcov udr~a sa pri moci zaka~dú cenu.V Bosne sú to moslimovia, ktorí reprezentujú sekulárne, civilizovanémyslenie, zatia¾ èo katolícki Chorváti a pravoslávni Srbi vystupujú ako autistickí na-cionalisti a dokazujú svoju ohranièenos a obmedzenos , ktorá sa nedá porovna anis najhoraími protagonistami islamského fundamentalizmu.Nejaký slovansko-pravoslávny blok, ako o òom hovorí Huntington, neexistuje.Zá-padoslovanskí neortodoxní Poliaci, Èesi, Slováci a Slovinci nikdy necítili afinitus Moskvou.Poèas obdobia komunizmu sa pova~ovali, pod¾a slov Milana Kunderu zaunesených Západoeurópanov.Za paradox mo~no pova~ova fakt, ~e pravoslávne de-dièstvo sa teraz silno zdôrazòuje v Grécku, ktoré sa v balkánskej kríze, napriek svoj-mu èlenstvu v EÚ, zaraïuje skôr do pravoslávneho bloku, i keï Atény majú otvorenýkonflikt s taktie~ pravoslávnym Macedónskom.Kam patrí Grécko, kolíska západnejcivilizácie? Vzh¾adom na svoju prísluanos k pravosláviu a dlhodobej islamskej os-manskej okupácii neputovalo Grécko po tej istej ceste ako kruhy západnej civilizácie,ktoré sa pova~ujú za Gréckom vytvorené.Aké a~ké je naèrtnú rôzne línie, ktoré navzájom odde¾ujú civilizácie, mo~no tie~ilustrova na príklade arabského sveta a islamských uèencov, ktorí uchovali a Európesprostredkovali antické dedièstvo, ktoré je základom západnej civilizácie.Huntington identifikuje Európu pod¾a jej latinských a protestanských èastí, a týmnielen~e viazne v koordinátoch konfliktu medzi Východom a Západom, ale protireèíaj sám sebe, keï~e eate v roku 1991 napísal v èlánku Nábo~enstvo a tretia vlna (Re-ligion and the Third Wave): Na rozdiel od protestantizmu bol katolicizmus spájanýs neprítomnos ou demokracie, alebo s ohranièeným, respektíve oneskoreným vývo-jom k demokracii .Pod¾a Seymora Martina Lipseta zdal sa by katolicizmus antitézoudemokracie v predvojnovej Európe a Latinskej Amerike.Len dva roky pred uverejnením svojich téz o nevyhnutnom boji medzi civilizácia-mi Huntington tvrdí: Argument, ~e urèité kultúry tvoria stálu preká~ku pre vývojv urèitom smere, treba bra s urèitými pochybnos ami.Ka~dý väèaí kultúrny okruh,dokonca i konfucianizmus, má isté prvky, ktoré sa zhodujú s demokraciou, a tak akoprotestantizmus, i katolicizmus má prvky, ktoré sú jasne nedemokratické .Huntington tu sám ponúka najlepaie argumenty proti svojim teóriám.Kultúry, takako práve platné vyznania, sú neustále v stave pohybu
[ Pobierz całość w formacie PDF ]