[ Pobierz całość w formacie PDF ]
.P�d m�ru a zr�tenie komunizmu viedlo k vzniku viacer�ch nov�ch európskychorganiz�ci�, ako je napr�klad Severoatlantick� rada pre spolupr�cu (NACC), Európskabanka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Seversk� rada.Z�rove� sa roza�rili u~ existuj�ceorganiz�cie, predovaetk�m Konferencia o bezpe�nosti a spolupr�ci v Európe, terazpremenovan� na Organiz�ciu pre bezpe�nos a spolupr�cu v Európe, ktor� ihne� pri-jala za �lenov nielen nov� at�ty, ktor� vznikli na �zem� Juhosl�vie, ale i zakaukazsk�a tie, eate menaie európske a stredo�zijsk� at�ty, ktor� sa osamostatnili zo sovietskehoimp�ria.Rada Európy otvorila svoju br�nu pre tie at�ty v�chodn�ho bloku, ktor� sp�-�aj� jej demokratick� vstupn� podmienky.Pravidl� pre spoluna~�vanie v európskom dome s� dan� u~ v z�sad�ch prijat�chOrganiz�ciou pre bezpe�nos a spolupr�cu v Európe a jej mechanizmoch, ktor� vaakzlyhali pri svojej prvej sk�ake v b�valej Juhosl�vii.Z�klad pre tento povestn� domvaak jestvuje v podobe Európskej �nie.T�to m� pevn� b�zu a sol�dny hospod�rskyz�klad, ktor� je pre tak� ve�k� stavbu potrebn�.V zjednotenom Nemecku jestvujenavyae nosn� m�r pre jej roza�renie smerom na V�chod. Európa a n�rody európsky n�rod alebo Európa n�rodov? 31Kde s� hranice Európy?Znovu sa aktualizuje ot�zka o hraniciach pozemku pre európsky dom, teraz alekonkr�tnejaie, ne~ ke� sa Gorba�ov pok�aal hra �lohu architekta.Tak ako svojho�asu Gr�cko, Portugalsko a `panielsko vidia teraz potenci�lni n�jomn�ci, ktor� klop�na jeho v�chodn� br�nu, �lenstvo v Európskej �nii ako potvrdenie svojej demokratic-kosti a pr�sluanosti k Európe.Z�rove� sa sna~ia ur�ova hranice Európy pod�a vlastn�ch predst�v a z�ujmov.Ma�ari, Rumuni, �esi, Slov�ci, Poliaci a Balti nepova~uj� Rusov za pr�sluan�kov Eu-rópy.Pre Slovincov je hranicou Chorv�tsko, zatia� �o Chorv�ti sa pova~uj� za samo-zrejm� s��as Európy, do ktorej vaak pod�a nich nepatria Srbi.T�to zase chc�, spolus pravosl�vnymi Bulharmi, aby hranica viedla tak, aby odde�ovala kres anstvo od isla-mu.Turecko poukazuje na svoj sekularizovan� politick� syst�m, ktor� pova~uje zad�kaz svojej európskosti.Pochybnosti o politickej pr�sluanosti Ruska k Európe sa stret�vaj� s pochopen�mv airok�ch kruhoch Európskej �nie.Ak patr� Rusko k Európe, pre�o nie USA, Kana-da, Austr�lia a Nov� Z�land? V� azn� myalienky v dneanej Európe s� predsa trhov�hospod�rstvo a demokracia.Pri takejto defin�cii s� tie~ USA, Kanada, Austr�lia a Nov�Z�land európske mocnosti.P�d m�ru a rozpad Sovietskeho zv�zu umiestnili Európu do ak�hosi stroja �asu,ktor� ju nielen~e preniesol do obdobia pred rokom 1945, no eate �alej cez rok 1918do nacionalistick�ch pr�dov 18.storo�ia a v niektor�ch pr�padoch, ako napr.v b�va-lej Juhosl�vii, pokra�oval a~ do stredoveku.Pred naaimi o�ami sa zrazu op� vyn�rastar� n�bo~ensk� a kult�rna hranica.V�chodn� a stredn� Európa s� �oraz kontrast-nejaie vo�i juhov�chodnej Európe, ktorej hranicu tvor� t� star� hranica medzi Hab-sburskou a Osmanskou r�aou, a medzi katol�ckym a pravosl�vnym kres anstvom.T�to kult�rna hranica sa datuje od �ias rozdelenia R�mskej r�ae v roku 395 nabyzantsk� V�chodn� R�m a latinsk� Z�padn� R�m, �o bolo zav�aen� form�lnym roz-delen�m cirkvi na pravosl�vnu a katol�cku v roku 1054.Ke� Litovci ako posledn�európsky n�rod prijali kres anstvo v roku 1387, a to katolicizmus, a nie pravosl�vie,upevnilo to n�bo~ensk� a kult�rnu hranicu, ktor� tak existuje a~ do doby modernej,a ktor� tie~ vo vojn�ch medzi Srbmi, Chorv�tmi a moslimami v b�valej Juhosl�viitvorila bojov� hranicu.Podobne ako b�val� Juhosl�via, i Rumunsko je rozdelen� hranicou medzi kult�-rou latinskou a pravosl�vnou, ktor� aj tu sleduje hranice etnick�.Na z�pad od Karp�t~ij� latin�inou ovplyvnen� menainy - ma�arsk� a nemeck� - i ke� s� zna�ne zdeci-movan� a na ceste k z�niku.Hranica medzi latin�inou a pravosl�v�m vedie i cez z�-padn� Ukrajinu, ktor� sa pova~uje za s��as Z�padu, vzh�adom na to, ~e m� na rozdielod Moskvy odlian� historick� sk�senosti, in� kontakty s európskou kult�rou, a pretopevn� v��u vr�ti sa do Európy.Niektor� pova~uj� t�to hranicu medzi latinskou a pravosl�vnou Európou za ve�n�a neprekonate�n�, k �omu prispel i harvardsk� profesor Samuel Huntington so svo-jimi t�zami o nast�vaj�com boji medzi civiliz�ciami uverejnen�mi v roku 1993.Vojny v b�valej Juhosl�vii s�ce viedli pozd�~ kult�rnej hranice medzi V�chodn�ma Z�padn�m R�mom a dospeli a~ do boja medzi pravosl�v�m a katolicizmom, ako aj 32INGMAR KARLSSONmedzi nimi a islamom, ale v prvom rade s� d�sledkom srbsk�ho nacionalizmu kom-binovan�ho s pevn�m rozhodnut�m ich komunistick�ch vodcov udr~a sa pri moci zaka~d� cenu.V Bosne s� to moslimovia, ktor� reprezentuj� sekul�rne, civilizovan�myslenie, zatia� �o katol�cki Chorv�ti a pravosl�vni Srbi vystupuj� ako autistick� na-cionalisti a dokazuj� svoju ohrani�enos a obmedzenos , ktor� sa ned� porovna anis najhora�mi protagonistami islamsk�ho fundamentalizmu.Nejak� slovansko-pravosl�vny blok, ako o �om hovor� Huntington, neexistuje.Z�-padoslovansk� neortodoxn� Poliaci, �esi, Slov�ci a Slovinci nikdy nec�tili afinitus Moskvou.Po�as obdobia komunizmu sa pova~ovali, pod�a slov Milana Kunderu zaunesen�ch Z�padoeurópanov.Za paradox mo~no pova~ova fakt, ~e pravosl�vne de-di�stvo sa teraz silno zd�raz�uje v Gr�cku, ktor� sa v balk�nskej kr�ze, napriek svoj-mu �lenstvu v E�, zara�uje sk�r do pravosl�vneho bloku, i ke� At�ny maj� otvoren�konflikt s taktie~ pravosl�vnym Macedónskom.Kam patr� Gr�cko, kol�ska z�padnejciviliz�cie? Vzh�adom na svoju pr�sluanos k pravosl�viu a dlhodobej islamskej os-manskej okup�cii neputovalo Gr�cko po tej istej ceste ako kruhy z�padnej civiliz�cie,ktor� sa pova~uj� za Gr�ckom vytvoren�.Ak� a~k� je na�rtn� r�zne l�nie, ktor� navz�jom odde�uj� civiliz�cie, mo~no tie~ilustrova na pr�klade arabsk�ho sveta a islamsk�ch u�encov, ktor� uchovali a Európesprostredkovali antick� dedi�stvo, ktor� je z�kladom z�padnej civiliz�cie.Huntington identifikuje Európu pod�a jej latinsk�ch a protestansk�ch �ast�, a t�mnielen~e viazne v koordin�toch konfliktu medzi V�chodom a Z�padom, ale protire��aj s�m sebe, ke�~e eate v roku 1991 nap�sal v �l�nku N�bo~enstvo a tretia vlna (Re-ligion and the Third Wave): Na rozdiel od protestantizmu bol katolicizmus sp�jan�s nepr�tomnos ou demokracie, alebo s ohrani�en�m, respekt�ve oneskoren�m v�vo-jom k demokracii .Pod�a Seymora Martina Lipseta zdal sa by katolicizmus antit�zoudemokracie v predvojnovej Európe a Latinskej Amerike.Len dva roky pred uverejnen�m svojich t�z o nevyhnutnom boji medzi civiliz�cia-mi Huntington tvrd�: Argument, ~e ur�it� kult�ry tvoria st�lu prek�~ku pre v�vojv ur�itom smere, treba bra s ur�it�mi pochybnos ami.Ka~d� v��a� kult�rny okruh,dokonca i konfucianizmus, m� ist� prvky, ktor� sa zhoduj� s demokraciou, a tak akoprotestantizmus, i katolicizmus m� prvky, ktor� s� jasne nedemokratick� .Huntington tu s�m pon�ka najlepaie argumenty proti svojim teóri�m.Kult�ry, takako pr�ve platn� vyznania, s� neust�le v stave pohybu
[ Pobierz całość w formacie PDF ]
